Šťastie

Som šťastná, prešťastná. Ani neviem prečo. Vlastne viem! Milujem chvíľky v mojom živote, ked si uvedomujem šťastie, ktoré mám. Stačí na to málo. Hlavne radovať sa z maličkostí, aj ked mi trvalo veľa času na to prísť. Uvedomiť si, čo je v živote naozaj šťastím. Priznávam, že takéto momenty mám v živote mnohokrát a veľakrát sa môj postoj k týmto veciam zmení negatívnym smerom. Nerobím to naschvál. Aj v tých najtemnejších pocitoch sa snažím myslieť pozitívne. Na dobré veci v každom smere. Na dobré veci, ktoré sa mi stali a ktoré som urobila v minulosti, prítomnosti a ktoré sa chystám prežiť v budúcnosti. Pretože verím v karmu, v univerzum, v nadpozemskú energiu, v Boha. Nazýva sa to všelijako. Aj ked ja osobne meno Boh nepreferujem. Záleží od samotnej mentality ľudí ako chcú vnímať život a samotný svet okolo seba. Som vďačná a tým pádom aj naozaj šťastná, že som mala v živote šancu dostať vzdelanie a také životné podmienky a dostupné informácie, že si chod sveta môžem svojvoľne preložiť do jazyka, aký sa páči mne. Obohatiť si život nadpozemskými vecami, ktoré sú až príliš pozemské a až priveľmi sa nás dotýkajú a ovplyvňujú náš život. Preto som jedným z tých šťastných ľudí, ktorého to zaujíma. Nechcem nikým opovrhovať a ani byť zlá, ale je mi úprimne ľúto tých, ktorí si nevidia daľej od nosa. Naši rodičia, starý rodičia a prarodičia trpeli aj za hriechy svojich predkov. Naša generácia, teda my vraj dostávame facky v našom živote len svojou vinou a vlastnými hriechmi. Pravdu povediac, neviem či je to skôr dôvod k radosti, alebo smútku. Jediné čo viem je, že vždy môžme byť lepšími ľudmi .....