Addicted to LOVE, life, friends, hardcore music, lyrics, fashion, philosophy, horror movies, darkness, sparkles, photography, english language, books, vampires, werewolves, wine, weekends, skateboarding, sunsets, sex, cuddles, make-up, tattoos, piercings...
sobota 25. mája 2013
Live your life again!
V posledných dňoch som mala úplne najhoršie obdobie. Nechcem to ani rozoberať, ani nič. Len som bola úplne psychicky zrútená. Troska. Najviac.
(Tu môžete vidieť,aký je môj život plný protikladov a neustáleho striedania extrémneho šťastia a extrémneho nešťastia - Desí ma to neskutočne.)
Keď som sa z toho chcela dostať, znova som musela rozmýšľať nad milión vecami, ktoré mi zlepšia náladu a musela som sa sama nejako psychicky vzchopiť. Už prešiel týždeň a myslím, že som už takmer zvíťazila nad svojimi démonmi. Nevravím, že celý týždeň bol zlý, len víkend. Vo štvrtok som mala svoju prvú výstavu. To bola jedna z tých najkrajších vecí, vďaka ktorým človek vie kvôli čomu chce žiť.
Celý týždeň som hľadala svoje vnútorne šťastie, ktoré hľadám celý život. Už veľmi veľa krát som ho našla, len v niektorých situáciách ho stratím a je to akoby som mala amnéziu. Nepamätám, čo mi ten život napĺňalo a myslím, že túto niť som v niektorých oblastiach môjho života nevedela nájsť už dlhšie možno aj polroka a viac. To je ten pocit, keď máte všetko, ale aj tak nie ste šťastný a to Vás neskutočne zožiera a ja som dnes na to prišla!!!!!!!!!!!!!!!!!
Tento obrázok mi to ukázal:
Vysvetlenie (našla som si jeden zápisok, čo som si písala v práci. Na ňom stálo : ,,Kedy je ten čas, keď sa človek má začať cítiť dospelo? a už mu nepatrí spievať - We´re young and wild and free?´´)...................
...............................................................................................................................................................
A došlo mi, kvôli čomu som neustále tak nešťastná. Už nie som sama sebou.....a ani tým človek, ktorým som chcela byť a len tá predstava mi vyvolávala šťastie a zimomriavky. Dospievanie bolí. Nevravím, že nemáme dospieť a správať sa zodpovedne a zarábať si na živobytie.... Musíme, ale nie tou cestou, ktorou sme nešťastní a že musím sa prinavrátiť sama k sebe a začať robiť veci, ktoré som vždy chcela a nemyslieť vkuse len na budúcnosť, ale hlavne na prítomnosť.... hovorím si takéto veci vkuse, sú to verejne známe myšlienky a postoje, no len pár krát v živote si uvedomíte, že je to pravda a že len to vás odvráti od pekla.
NEVER FORGET WHO YOU REALLY ARE!

