Všetko je len o tom, čo chcem. O tom, čo si myslím, že by malo so mnou byť. Čím chcem byť dnes, zajtra a navždy. Donekonečna. Schizofrénia. Prílišná mozgová činnosť, ktorá má za následok ničotu. Ničota moje obľúbené najneobľúbenejšie slovo, ktoré sa v mojom mysľovom slovníku skloňuje dosť často.
Chcem všetko, ale neviem sa sústrediť ani na jednu vec. Snažím sa...... no nejako to nejde a pomedzi to ešte tá prílišná láska samej ku sebe. (že duševný oddych sa to nazýva.).... ale ten potrebujem, inak fakt by mi praskla hlava... Viem, že to tak nevyzerá na vonok, ale vo mne sa to naozaj deje a to neviem ako sa nazýva. Vlastne ani nechcem. Neviem ani či sa toho chcem úplne zbaviť. Chcem to len eliminovať, pretože ma baví tak veľ vecí a neviem čomu sa mám z toho venovať a učiť sa. Lebo v ničom nie som 100%, vo všetko som tak v priemere 25 %........ Len potom mi to príde, že sa škatuľkujem. Nechcem. Chcem už aspoň byť tak stará, by som už presne vedela kým som a mám byť. Neprežívala túto skľučujúcu neistotu a keď som už do toto myslenia tak zažraná, chcem len vypnúť, pretože som zatiaľ nenašla východisko. Chcem si rýchlo ľahnúť a spať, pretože zajtra skoro ráno možno už budem vedieť odpoveď na všetky otázky. Jediný svetlý bod mám. Je to už však lepšie ako to bolo dakedy........
