Niekedy ma trápi tak veľa vecí naraz, že moja myseľ to nestíha ani zaznamenať, nie to ešte analyzovať a vysporiadať sa s tým. Zistila som, že sa už nedokážem zveriť so svojimi vnútornými pocitmi peru a ani klávesnici, začala som mať z toho strach. Strach zabíja, vraj. No ja zatiaľ žijem, preto by to bolo treba využiť a urobiť si život fakt šťastným.
Čo by sme robili vo svojom vlastnom živote, keby sme sa nebáli ničoho? Zamýšľali ste sa už nad tým? Niekde som takúto myšlienku už čítala. Boli by sme šťastnejší a spokojnejší. Kebyže sa nebojíme budúcnosti, chýb a mienky ostatných. Nikdy som si nemyslela, že mne bude na tom záležať, to čo si o mne myslia ostatní... Ale hľa, čím som staršia, tým je to horšie a strach ma naozaj ubíja.
Snažím sa bojovať, nájsť späť to svoje staré ja, alebo aspoň ten maličký kúsoček. K hľadaniu mi ale najviac nepomáha internet- Facebook (staré klišé, ale nie len kvôli pohlcovaniu času, no hlavne kvôli strate nápadov a fantázie.)Aj ked nevravím, že sa tam sem-tam nenájde aj zopár inšpirácií, no veľmi chabo.