Smútok vždy strieda radosť a naopak..:)verím v mágiu a všetky tie drobnosti, ktoré mi napovedajú čo mám robiť...a čo sa bude diať a som rada, že tie najhoršie veci, ktoré sa mi mali prihodiť sa mi nestali...:) neviem komu mám za to dakovať. rodine, výchove, priateľom a samej sebe..:)za to, že som si už dávnejšie uvedomila, že tvorcom vlastného štastia sme len sami a o tom je celý život...o ničom inom...aj ked sa niekedy cítim uplne smutne a beznádejne, to sú tie chvíľky, ked si tieto veci neviem uvedomiť a v podstate lutujem samu seba a hladam chybu len v mojom vlastnom vnútri... a to je nie správne...aj ked niekedy by som bola viacej smutnejšia, ale nekonečne bojujem sama so sebou a vtláčam si do hlavy tie správne veci a pomáha to..:)