Tento deň je plný nejakých čudných zistení a prívalov smútku, ktoré po chvíľi zase zmiznú... potom sa cítim ako by som mala menopauzu, ale v hlave... uplne toto nenávidím...ako teraz..celý život mám pocit, že som úplne iná ako ostatní a aký hnusný pocit je ked máš pocit, že je niekto rovnaký ako ty, ale ešte lepší...? fuck... viem,že taketo myslenie je choré a že nikto nemoze byt rovnaky ako som ja, že sa to proste nedá...aj ked jedine co chcem v hlbke duse je, ze niekto presne to, co je na mne ine ocení tým,že ma kvoli tomu bude milovať najviac na svete... no niekedy sa bojím, že som až natolko ina, ze ziadny normalny clovek to nezvladne...
